Abstrakt:

Prednáška prezentuje výsledky trinástich sezón výskumu na hradisku Bojná-Valy na západnom Slovensku. Lokalita je súčasťou včasnostredovekej siete opevnení, ktorá sa datuje do veľkomoravských čias a do obdobia po úpadku tejto politickej formácie. Bojná-Valy je ústredným miestom celej siete. Ide o 12-hektárové hradisko so zachovaným mohutným opevnením. Výsledky prvých sezón výskumu naznačovali, že by mohlo ísť o politické a ekonomické centrum pripomínajúce Mikulčice alebo Staré Město. No nálezy získané z hradiska Bojná nám poskytujú odlišný obraz, než aký vyplýva z výskumov na moravských lokalitách. V prvom rade sa nenašli žiadne sakrálne a ceremoniálne stavby, žiadne pohrebisko, žiadne blízke vidiecke osídlenie, a ani stopy po poľnohospodárskych činnostiach či hrnčiarskej výrobe na hradisku. Prístup na miesto sťažený. V archeologickom materiáli, akokoľvek nesmierne bohatom, dominujú súčasti odevov bojovníkov. Väčšinu zo 6 000 drobných nálezov predstavujú súčasti výzbroje a jazdeckého oblečenia a výbavy (asi 70 ostroh rôzneho typu, asi 200 kovaní remeňa, viac ako 130 praciek rôznej veľkosti a viac ako 70 prevlečiek, bojový nôž, kovanie pošvy meča, kúsky krúžkovej zbroje, početné hroty šípov, hroty oštepov a sekery). Z tohto dôvodu zostáva otvorenou otázkou, či hradisko Bojná-Valy bolo naozaj jedným z politických a hospodárskych centier veľkomoravského štátu. Materiál naznačuje, že hradisko fungovalo skôr ako obrovský vojenský objekt so stálou posádkou, než ako politické, správne a hospodárske centrum.